Ohrozuje AI vaše povolanie?
5 najohrozenejších povolaní v IT a telekomunikáciách do roku 2027
V sektore IT a telekomunikácií dochádza k dramatickým zmenám vďaka rýchlemu rozvoju technológií, ako sú umelá inteligencia (AI), automatizácia, generatívne modely, cloudové riešenia, virtuálna či rozšírená realita. Tieto technológie zefektívňujú mnohé procesy, ale zároveň ohrozujú existenciu niektorých pracovných pozícií. V nasledujúcich rokoch sa očakáva, že niektoré pracovné miesta v oblasti IT môžu postupne zaniknúť. Podľa Sektorovej rady pre informačné technológie a telekomunikácie[1] sa vplyvom automatizácie/digitalizácie stane pre sektor nadbytočnými až 12 835 pracovných miest. Tu je päť najohrozenejších povolaní do roku 2027.
1. Operátor klientskej podpory
Počet ohrozených pracovných miest: 2 020
Operátori klientskej podpory sú v prvej línii interakcie so zákazníkmi. S príchodom AI a samoobslužných systémov sa však tento typ práce rýchlo mení. Chatboty a počítačové aplikácie podporované umelou inteligenciou začínajú preberať časť úloh, ktoré boli predtým vykonávané ľuďmi. Tento trend povedie k zániku pracovných miest, na ktorých sa vyžadovalo vykonávanie rutinných úloh. Zmeny už prebiehajú a budú pokračovať aj v roku 2025.
2. Technik užívateľskej podpory IT
Počet ohrozených pracovných miest: 2 500
Softverizácia hardvérových riešení a vzostup cloudových služieb mení spôsob, akým sa poskytuje užívateľská podpora. Umelá inteligencia tiež pomáha pri riešení požiadaviek klientov. Navyše, technológie AR/VR rozšíria vzdialenú podporu klientov, čo ďalej zníži potrebu fyzickej prítomnosti technikov. Očakáva sa, že technici užívateľskej podpory IT začnú pociťovať vplyvy automatizácie už od roku 2025.
3. Servisný a prevádzkový pracovník IT
Počet ohrozených pracovných miest: 4 590
S rozvojom cloudových riešení a automatizáciou IT procesov sa mení potreba pre servisných a prevádzkových pracovníkov. Umelá inteligencia a strojové učenie (AI/ML) navyše umožňujú monitorovanie a získavanie dát bez zásahu človeka. Tieto technológie zefektívňujú prevádzkové procesy a predpokladá sa, že do roku 2027 znížia potrebu pre túto pracovnú pozíciu.
4. IKT tester
Počet ohrozených pracovných miest: 2 605
Testovanie softvéru je ďalšou oblasťou, kde generatívne AI modely a automatizácia procesov prinášajú významné zmeny. Moderné testovacie nástroje dokážu simulovať a analyzovať chyby omnoho efektívnejšie než ľudskí testeri. Tento vývoj urýchli obsolenciu IKT testerov, pričom sa očakáva, že tento proces sa začne už v roku 2025.
5. Vývojár webstránok, internetu, intranetu
Počet ohrozených pracovných miest: 1 120
Vývoj webových stránok je jednou z oblastí, ktorá bude silno ovplyvnená generatívnymi AI modelmi a automatizáciou procesov. Samoobslužné platformy umožňujúce vytváranie a úpravu webových stránok bez potreby kódovania znižujú potrebu pre tradičných vývojárov. Očakáva sa, že do roku 2027 sa táto pozícia stane zastaranou.
Záver
Tieto zmeny prinášajú výzvy, ale aj príležitosti pre pracovníkov v IT sektore. Je dôležité, aby sa odborníci v týchto oblastiach stále vzdelávali a prispôsobovali sa novým technológiám. Prechod na nové technológie môže otvoriť dvere k novým, doteraz nepredstaviteľným pracovným pozíciám a možnostiam. Pre tých, ktorí sa dokážu prispôsobiť, môže byť budúcnosť v IT sektore ešte lepšia ako doteraz. Viac o téme vplyvu nových technológií na pracovné pozície v oblasti IT nájdete v našej analýze TU.
[1] Kolektív autorov Sektorovej rady pre informačné technológie a telekomunikácie (2023). Analýza aktuálnych zmien na trhu práce najmä v kontexte dôsledkov pandémie, ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a energetickej krízy v sektore informačných technológií a telekomunikácií.[online] Dostupné z: https://www.ia.gov.sk/wp-content/uploads/2023/12/RUZ_AV_Sektorova-analyza_IT-a-telekomunikacie_FINAL.pdf?csrt=4192306732240169566
SHL testy odhalia váš potenciál
Renomovaný psychometrický nástroj z dielne britskej spoločnosti SHL® využívajú milióny ľudí ročne na celom svete. Cieľom je pomôcť nasmerovať jednotlivcov k úspešnému uplatneniu na trhu práce.
Testovanie prostredníctvom SHL: Pracovný osobnostný dotazník OPQ32 a Test kognitívnych schopností Verify G+
Spoločnosť SHL je jedným z lídrov v poskytovaní psychometrického testovania, ktoré sa používa na posúdenie kandidátov. Každý rok sa prostredníctvom nástrojov SHL na celom svete vykoná vo viac ako 10 000 organizáciách 45 miliónov testovaní. Dva z najznámejších sú Pracovný osobnostný dotazník (OPQ32) a Test kognitívnych schopností (Verify G+). Spoľahlivosť a validita sú kľúčové metriky pre hodnotenie efektívnosti psychometrických testov. Spoľahlivosť označuje konzistentnosť výsledkov, zatiaľ čo validita určuje, či test skutočne meria to, čo má.
Oba testy, OPQ32 a Verify G+, ponúkané spoločnosťou SHL, sú robustné psychometrické nástroje, ktoré poskytujú cenné informácie o osobnosti a kognitívnych schopnostiach kandidátov. Preukazujú vysokú úroveň spoľahlivosti (Cronbachova alfa sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí 0,7 až 0,9) a validity (korelácia s pracovným výkonom až do hodnoty 0,35). Používanie týchto vedecky validovaných nástrojov umožňuje prijímať informovanejšie rozhodnutia, čo vedie k lepšiemu výberu a zlepšeniu pracovného výkonu.
OPQ32: Pracovný osobnostný dotazník
OPQ32 je psychometrický nástroj určený na meranie širokého spektra preferencií a osobnostných čŕt jednotlivca v pracovnom prostredí prostredníctvom 32 dimenzií osobnosti (napr. riadiaci, mysliaci nezávisle, presvedčivý, prispôsobivý, súťaživý…). Tie sú rozdelené do troch hlavných oblastí: Vzťahy s ľuďmi, Štýl myslenia a Pocity a emócie. Jadrom je 8 faktorov všeobecných kompetencií (Great Eight), ktoré sa ďalej delia na podrobnejšie kompetencie. Jednotlivé otázky dotazníku majú formu núteného výberu z konkrétnych možností. Testovaný si vyberá z rôznych výrokov ten, ktorý ho najviac vystihuje.
Verify G+: Test kognitívnych schopností
Verify G+ je adaptívny kognitívny test, ktorý hodnotí schopnosť kandidáta uvažovať v oblasti numerického, induktívneho a deduktívneho myslenia. Prostredníctvom tohto testu je možné zistiť, či testovaný dokáže vyhodnocovať argumenty, analyzovať scenáre, správne pracovať s dátami a číslami, čítať grafy a tabuľky alebo vyvodzovať logické závery z textových informácií. Adaptívnosť testu, čo znamená, že sa jeho obtiažnosť prispôsobuje podľa výkonu kandidáta, zaručuje presnejšie meranie kognitívnych schopností.
Kognitívne schopnosti, ktoré Verify G+ meria, sú jedným z prediktorov úspechu v práci, najmä v úlohách zahŕňajúcich riešenie problémov, rozhodovanie a abstraktné myslenie.
Celkovo teda platí, že SHL testy zohľadňujú ako kognitívne, tak aj osobnostné predpoklady jednotlivcov, a preto môžu klientov v rámci kariérnej cesty orientovať na rôznorodé smery a príležitosti. Samotné rozhodnutie o ďalšej kariére, a aké kritériá budete pri svojom rozhodovaní zohľadňovať, je už, samozrejme, na vás.
Nebojme sa technológií
Technológie vytvoria viac nových pracovných miest, ako nahradia
Vplyv nových technológií na trh práce je komplexný a mnohostranný. Na jednej strane nové technológie vytvárajú dopyt po nových zručnostiach a kompetenciách, čo vedie k vzniku nových pracovných miest. Na druhej strane technologický pokrok a automatizácia vedú k zániku niektorých tradičných pracovných pozícií, najmä tých, ktoré sú založené na rutinných a opakujúcich sa úlohách. Okrem toho technológie menia charakter mnohých existujúcich povolaní a aj počet zamestnancov vykonávajúcich jednotlivé činnosti. Popri technologickom pokroku majú na trh práce vplyv aj ďalšie megatrendy, ako napríklad klimatické zmeny, demografické zmeny, (de)globalizácia a podobne. Celkový vývoj na trhu práce je preto náročné predpovedať.
Výskum profesora Davida H. Autora z MIT[1] ukazuje, že približne 60 % pracovných miest, ktoré existovali v USA v roku 2018, neexistovalo v roku 1940. Táto štúdia naznačuje, že väčšinu nárastu zamestnanosti za posledných 80 rokov tvorili nové pracovné pozície, ktoré vznikli vďaka rozvoju nových technológií. Autor a jeho kolegovia analyzovali približne 35 000 pracovných kategórií uvedených v správach amerického Census Bureau a sledovali ich vývoj v priebehu času. Použili tiež nástroje na spracovanie prirodzeného jazyka na analýzu textov všetkých patentov podaných v USA od roku 1920.
Európska centrálna banka[2] vo svojom výskume zistila, že v rokoch 2011 až 2019 sa priemerne zvýšil podiel zamestnanosti v povolaniach viac vystavených AI. To, čo sa deje posledné roky, pritom opisuje cez tri efekty. Prvým je, že nové technologické vývojové trendy rušia niektoré pracovné miesta, pretože automatizujú úlohy (efekt vytláčania). Po druhé, môžu dopĺňať ľudskú prácu, čím zvyšujú produktivitu a nepriamo vedú k zvýšeniu počtu pracovných miest v dôsledku zvýšenia dopytu po produktoch niektorých firiem (efekt produktivity). Po tretie, kombinácia oboch efektov: niektoré úlohy a pracovné miesta sú nahradené, ale nové sú vytvárané prostredníctvom inovácií (tzv. efekt obnovenia).
Podľa Svetového ekonomického fóra sa očakáva, že vplyv väčšiny technológií na pracovné miesta bude mať do roku 2027 celkovo pozitívny charakter[3]. Hlavnými hnacími silami rastu pracovných miest budú veľké dáta, kybernetická bezpečnosť a biotechnológie. Digitálne platformy, e-commerce a umelá inteligencia prinesú významné zmeny, pričom očakávané zániky pracovných miest budú viac ako kompenzované novými pozíciami, čo povedie k čistému rastu. Jediné technológie, ktoré majú mať celkovo negatívny vplyv na počet pracovných miest, sú humanoidné a nehumanoidné roboty.
Na vrchole zoznamu rýchlo rastúcich pracovných miest sú podľa Svetového ekonomického fóra špecialisti na umelú inteligenciu a strojové učenie, nasledujú ich špecialisti na udržateľnosť a analytici obchodnej inteligencie. Väčšina najrýchlejšie rastúcich pozícií na zozname sú technologické roly. Na druhej strane väčšina najrýchlejšie ubúdajúcich pozícií sú administratívne alebo sekretárske roly, pričom najväčší pokles sa očakáva u bankových pokladníkov a súvisiacich pracovníkov, poštových úradníkov a pokladníkov a predavačov lístkov.
[1] David Autor, Caroline Chin, Anna Salomons, Bryan Seegmiller, New Frontiers: The Origins and Content of New Work, 1940 – 2018, The Quarterly Journal of Economics. 2024. Dostupné na: https://doi.org/10.1093/qje/qjae008
[2] European Central Bank. (2023). New technologies and jobs in Europe. Working Paper Series, No. 2831. Dostupné na: https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpwps/ecb.wp2831~fabeeb6849.en.pdf
[3] World Economic Forum. The Future of Jobs Report 2023. 2023. Dostupné na: https://www.weforum.org/publications/the-future-of-jobs-report-2023/.
AI zvýši mzdové rozdiely
Umelá inteligencia zväčší rozdiely v mzdách v sektore IKT
Nová vlna digitalizácie a nástup umelej inteligencie vrátane veľkých jazykových modelov pravdepodobne povedú k zvýšeniu mzdových rozdielov medzi pracovníkmi v sektore IT a telekomunikácií. Vplyv generatívnej AI pravdepodobne najviac zmení prácu zamestnancov s vyššou mzdou[1] z dôvodu potenciálu automatizácie časti ich činností, ktoré sa predtým považovali za relatívne imúnne voči podobným zmenám. V praxi sa teda ani pracovníci na dobre platených miestach nemôžu spoliehať na to, že sa ich to netýka.
Tlak na nárast v mzdových rozdieloch vyvoláva najmä:
Zvýšený dopyt po špecializovaných zručnostiach: AI a LLM si vyžadujú špecializované zručnosti v oblastiach ako strojové učenie, spracovanie prirodzeného jazyka a dátová veda. Pracovníci s týmito zručnosťami sú už teraz veľmi žiadaní a ich mzdy sú často vyššie ako u pracovníkov s všeobecnejšími IT zručnosťami. Tento trend sa pravdepodobne ešte zintenzívni s rastúcim prijatím AI.
Automatizácia rutinných úloh: Nové technológie automatizujú mnohé rutinné úlohy v IT a telekomunikáciách, ako je testovanie softvéru, monitorovanie siete či zákaznícka podpora. To môže viesť k strate pracovných miest s menej vhodnou kvalifikáciou a zvýšiť dopyt po pracovníkoch s vyššou kvalifikáciou, ktorí dokážu pracovať s týmito technológiami a riešiť zložitejšie problémy. Rozdiel v mzdách medzi týmito pracovníkmi sa preto zväčší.
Zvýšená produktivita: Integrácia nových technológií povedie k zvýšeniu efektivity a produktivity. Táto investícia vedie k vyšším mzdám pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí dokážu uvedené technológie efektívne využívať. Títo pracovníci často získavajú vyššie mzdy vďaka zvýšenej hodnote, ktorú prinášajú svojim zamestnávateľom.
Rozdiely v prístupe k vzdelávaniu: Pracovníci s prístupom k pokročilému vzdelávaniu a tréningu v oblasti AI budú v lepšej pozícii na to, aby využili nové príležitosti, ktoré tieto technológie prinášajú. Na druhej strane, pracovníci bez záujmu či prístupu k týmto zdrojom môžu byť vytlačení na okraj trhu práce, čo ešte viac prehĺbi mzdové rozdiely. Celkový vplyv digitalizácie a nástupu AI v sektore IT a telekomunikácií pravdepodobne povedie k zvýšeniu mzdových rozdielov medzi pracovníkmi. Tento trend je spôsobený kombináciou zvýšenej produktivity, eliminácie rutinných úloh a rozdielmi v prístupe či záujmu k vzdelávaniu a technológiám. Na zmiernenie týchto rozdielov bude kľúčové, aby politiky a vzdelávacie programy podporovali široký prístup k technologickému vzdelávaniu a zlepšovaniu zručností.
Celkový vplyv digitalizácie a nástupu AI v sektore IT a telekomunikácií pravdepodobne povedie k zvýšeniu mzdových rozdielov medzi pracovníkmi. Tento trend je spôsobený kombináciou zvýšenej produktivity, eliminácie rutinných úloh a rozdielmi v prístupe či záujmu k vzdelávaniu a technológiám. Na zmiernenie týchto rozdielov bude kľúčové, aby politiky a vzdelávacie programy podporovali široký prístup k technologickému vzdelávaniu a zlepšovaniu zručností.
[1] McKinsey & Company. (2023). The economic potential of generative AI: The next productivity frontier. Dostupné na: https://www.mckinsey.com/capabilities/mckinsey-digital/our-insights/the-economic-potential-of-generative-ai-the-next-productivity-frontier#introduction
Hello world!
Welcome to WordPress. This is your first post. Edit or delete it, then start writing!